Högljudd μέγας, 3. ὀξύς, εῖα, ύ (gäll). θορυβώδης, 2 (larmande).högljudt skri, κραυγή, ἡ. βοή, ἡ.ropa högljudt, ἀναβοᾶν. κράζειν (skrika). Linder & Walberg 1862, s. 183